zápisky na pamäť čias, ktoré sa javia byť osudnými
Kto je zdržanlivý kontrarevolucionár ?
Krajina, ktorú nepoznáme a kde sme nikdy neboli, je zázemím a zmyslom našej drámy: vrchy a nebo a ľudia, čo nám dávno boli známi pred terajšími storočiami
Zdržanlivosť v úsudku sa zväčša považovala za kladnú ľudskú vlastnosť, pokiaľ nedosiahla mieru váhavosti. Rozvaha a odvaha sú čnosti a či cnosti, ktoré sú spojené s vážením, uvážením, uvažovaním. Zdržiavať sa úsudku v situácii, že máme málo dostatočne jasných skutkových zistení, ktoré by umožňovali s mravnou istotou, alebo aspoň s dostatočnou pravdepodobnosťou rozhodnúť sa pre také alebo iné konanie, znie prirodzene.
Naše konanie nie je vždy podmienené okolnosťami, ktoré by nástojčivo, či naliehavo vplývali na náš úsudok. Nie vždy však rovnako máme „luxus“ odstupu od skutočností, či tvrdení, ktoré by sme chceli hodnotiť.
V rozkladajúcej sa spoločenskej štruktúre súčasnosti, vo veku úpadku kultúry, jazyka, myslenia i konania, keď si siahame na dno hlbokej priepasti, do ktorej sa ponorili národy európskeho pôvodu (ťahajúc na istú dobu a do istej miery, svojimi kultúrnymi vplyvmi so sebou aj tzv. globálny juh), je ťažké niekedy deje okolo nás vôbec vyhodnotiť. Inokedy je to zasa ľahké, a predsa sa nevieme odhodlať na správne rozhodnutie, alebo ho uskutočniť.
Kontrarevolúcia, ako opak revolúcie, nemá byť revolúciou naopak (ako tvrdil už Berďajev), nemôžu ju uskutočniť triedy či skupiny porazené v revolúcii (lebo ak by mali silu ju uskutočniť, neboli by porazené v revolúcii). Prečo vlastne kontrarevolúcia ? Kam sa až treba vrátiť pri skúmaní toho, kde sme odbočili nesprávne ?
Autor týchto zápiskov je „bývalý“ kontrarevolucionár, muž, Slovák, (veľmi hriešny) katolík-konvertita, monarchista, ľudák, právnik, ktorý kedysi (vy)študoval aj istý umelecký odbor, publikoval texty a básne v Kultúre a Ľudových novinách (slovenských novinách v Maďarsku), vydal básnicku zbierku Nov-ember, zloženú z jeho horších básní a nevydal básnickú zbierku Železom po železe, zloženú z tých lepších .
Početné zlyhania ho vedú k zdržanlivosti v politických, právnych i mravných úsudkoch. Človek, ktorý už dávno na otázku „Ako si predstavuješ svoju politickú budúcnosť“ odpovedal: „Ja nemám žiadnu politickú budúcnosť, mám len politickú minulosť“.
Jeho život ovplyvňuje desať hlavných udalostí, ktoré majú tendenciu meniť sa na stav: 1) jediný mystický zážitok s prezidentom Tisom, ktorý ho priviedol k obráteniu, 2) obrátenie (a stále sa obnovujúca potreba hlbšieho a plnšieho obrátenia), 3) Krst a z neho vyplývajúce Sviatosti 4) štúdium právnej filozofie, pri ktorom sa okrem úpadku nemeckého myslenia ponoril do hlbín pojmu sloboda a objavil tam neslýchanú vec: postavu prof. Tuku, s obrovským bohatstvom právnofilozofického myslenia a odzbrojujúcou úprimnosťou 5) otcovský vplyv otca ateistu, s dôrazom na kritické myslenie a slobodu myslenia 6) účasť (dnes už veľmi pasívna) na národnom hnutí s napojením /ex post facto/ na slovenský exil a stretnutie s katolíckou „modernou“, 7) veľmi pragmatické rusofilstvo, založené nie na obdive k ruskej kultúre ale na pochopení geopolitického významu Ruska ako najvýchodnejšej časti európskeho kultúrneho okruhu, a súčasne krajiny založenej na imperiálnej myšlienke, a hlbokom vplyve nechutného, lživého a nebezpečného komunizmu, ktoré sa Rusom do roku 2022 darilo prekonávať, 8) otcovstvo, a s ním spojená pokora spôsobená zjavnou neschopnosťou odovzdávať hodnoty a predstavovať vzor, 9) kaleidoskopická aspergerovská galéria dát, teda pomerne záhadná schopnosť pamätať si údaje (a občas ich zdroje) ktoré vyvracajú alebo spochybňujú rozličné prvky historickej mytológie (osobitne slovenskej), 10) nezaraditeľnosť, a hlboko zakorenený pocit, že ideologické nálepky (ľavica, pravica, konzervatívny – pokrokový, už nehovoriac o abstraktoch ako „fašizmus“, „LGBTI“ či „pro-life“) sú v našom skutočnom, reálnom spoločenskom, politickom, či dokonca duchovnom živote veľmi hrubo skresľujúce a ich výpovedná hodnota, pokiaľ sa predstavujú ako abstraktný pojem, nie konkrétny postoj či rozhodnutie, sa limitne blíži k nule.
Pesimistický
Namiesto žuly piesok základ, namiesto práv, les bezpráví, namiesto hodnôt výber náhrad, namiesto mravov nemravy.
Príznaky
Všetko je v poriadku – až na to, že mi nič nechutí, že pamäť začínam mať krátku a ambícia ma už nikam nenúti
Ján L. Doránsky, Pri chladnom kozube, Výber z exilovej tvorby 1945-1971, Matica slovenská 2004
